SINAPIUS - HORČIČKA DANIEL

(3.9.1640 Sučany - 27.1. 1688 Levoča)
Otec Michal Sinapius-Horčička, ev. kazateľ v Sučanoch, matka Barbora, rod. Lycinová,
evanjelický kňaz, spisovateľ, prekladateľ

Študoval v Žiline a r. 1659-62 vo Wittenbergu. V r. 1662-65 bol rektor latinskej školy v Jelšave, 1665-67 evanjelický kazateľ v Kameňanoch, 1667-70 v Liptovskej Teplej a 1670-73 v Radvani. V roku 1673 na základe rozhodnutia prešporského súdu musel odísť s bratom Jánom a celou rodinou cez Sučany do vyhnanstva do Poľska. Najprv pôsobil v Brzegu, od r. 1674 vo Vratislavi (Wroclav), a v rokoch 1677-83 bol rektor v gymnáziu v Novom Bojanove. V r. 1683 sa vrátil z exilu na krátko do Radvane, ale ešte v tom istom roku ho pozvali Levočania za slovenského kňaza a inšpektora gymnázia, vykonával aj funkciu redaktora a korektora slovenských kníh v Brewerovej tlačiarni.
Dielo: Perlička dítek božích (1683), Neo - forum Latino-Slavonicum (Nový trh latinsko-slovenský, 1678).



VANECIUS ELIÁŠ

(29.9.1676 Sučany - zomrel po r. 1737 na neznámom mieste)
Jeho otec Mikuláš bol evanjelický kňaz v Sučanoch, matka Katarína rod. Buriusová asi vnučka sučianskeho ev. kňaza Jána Buria.

Detstvo prežil v Sučanoch, kde pravdepodobne navštevoval ev. školu. Neskôr študoval za podpory Révayovcov, ktorí ho po štúdiách odporúčali na cisársky dvor vo Viedni. Bol tajomník Kráľovskej miestodržiteľskej rady, osobný tajomník cisára Karola VI. a tajomník kráľovskej súdnej kúrie. Nositeľ titulu Čestný kráľovský radca. Písal básne, predstaviteľ kultivovanej filozoficko-reflexívnej príležitostnej poézie, z ktorej sa zachoval básnický spis k sobášu, niekoľko epigramov na významné osobnosti (aj na Mateja Bela) a veršovaný epitaf venovaný otcovi (1713). Bol majiteľ bohatej knižnice, súčasníci a priatelia jeho vzdelanosť a poetický prejav vysoko hodnotili.



LANGSFELD JURAJ

(16.10.1825 Sučany - 22.6.1849 Kremnica)
Otec Ján Langsfeld, roľník, matka Katarína, rod. Rizmanová, mal dve sestry a troch bratov.
Učiteľ, dobrovoľnícky dôstojník.

Hrdina revolučných rokov 1848-184, dobrovoľnícky poručík v povstaleskej armáde, na čele päťdesiatich sučianskych dobrovoľníkov sa zúčastnil bojov pri Šútove, Dolnom Kubíne a Kraľovanoch. Skrýval sa v kľačianskych horách, bol zajatý, odvedený do Kremnice, kde ho vojenský súd odsúdil na trest smrti. Odmietol milosť a súdu vraj povedal: "Teraz ma súdia nepriatelia, ale budú ma súdiť aj Slováci a u tých by som nechcel prepadnúť". Popravený v Kremnici kde je aj pochovaný. V jeho rodnom dome s pamätnou tabuľou je umiestnená expozícia dejín Sučian.



HODŽA JÁN MILOSLAV

(19.7.1856 Sučany-7.5.1941 Modra)
publicista, osvetový pracovník, ev. farár, brat Milana Hodžu.



HODŽA MILAN, PHDR. UNIV. PROFESOR, JUDR.H.C.

(1.2.1878 Sučany - 27.6.1944 Clearwater, USA)
Pochádzal z poprednej národnouvedomelej rodiny. Strýko Michal Miloslav Hodža, blízky spolupracovník Ľ. Štúra, otec Ondrej Hodža, člen štúrovskej družiny, matka Klementína, rod. Plechová, manželka Irena rod. Pivková. Novinár, politik, vedecký pracovník, najvýznamnejšia osobnosť našich moderných dejín.

Základné vzdelanie získal v Sučanoch, neskôr študoval na gymnáziách v Banskej Bystrici, Šoproni a v Sibíni, kde maturoval. Právo študoval v Budapešti (1896-98)a v Kluži, neskôr (1916-18) absolvoval filozofické štúdium vo Viedni, ktoré zakončil doktorátom filozofie (PhDr.). Ovládal osem jazykov. V r. 1903 založil Slovenský týždenník ktorom presadzoval práva slovenského národa, v r. 1905 sa stal poslancim uhorského snemu, od r. 1907 poradcom následníka trónu Františka Ferdinanda. Zakladateľ slovenského agrárneho hnutia. V r. 1918 bol člen SNR, a signatár Deklarácie Slovenského národa z 30.10.1918 ktorou sa Slováci prihlásili ku vznikajúcej ČSR. V ČSR bol ministrom v niekoľkých vládach, v rokoch 1935-38 predseda vlády. Po rozbití republiky odchádza do exilu do Francúzska, neskôr do Anglicka a USA, kde v r. 1944 zomiera. Pochovaný bol v Chicagu, v r. 2002 boli jeho ostatky prevezené na Slovensko a uložené na Národnom cintoríne v Martine. Pri jeho rodnom dome je vystavený pamätník s bustou, a na jeho pamiatku sa každoročne poriadajú Hodžove dni za prítomnosti najvyšších štátnych predstaviteľov. Milan Hodža bol Slovák, sebavedomý, vzdelaný slovenský publicista a demokratický politik, ktorý svoj neľahký život a tragické premeny doby prežil so cťou.. Preto mu snáď ako jedinému slovenskému politikovi v našich dejinách prislúcha označenie štátnik.
Dielo: Československý rozkol. Martin, 1920, Články, reči, štúdie 1 - 5. Praha, 1930-33, tože 6. Bratislava, 1934, Federation in Central Europe. Londýn, 1942, tisícky článkov v rôznych periodikách.
Vyznamenania: Nositeľ veľkodôstojníckeho kríža francúzskel Légion d´honneur (Čestnej légie), Radu rumunskej koruny, Veľkokríža Radu talianskej koruny, veľkej stuhy Polonia restituta, juhoslovanského Rádu sv. Sávu 1.triedy a iných.



TURANEC JOZEF, GENERÁL II. TRIEDY

(7.3.1892 Sučany - 10.12.1957 Leopoldov)
Pochádzal z chudobnej robotníckej rodiny s piatimi deťmi
Vojak, dôstojník, generál, významný vojenský činiteľ.

Ľudovú školu navštevoval v Sučanoch, klasické gymnázium absolvoval v Ružomberku. Po maturite pracoval v hlavnej dielni Košicko - bohumínskej železnice vo Vrútkach. Od roku 1913 dostojník, počas 1.svetovej vojny bojoval v nižších dôstojníckych funkciách na východnom a talianskom fronte, bol niekoľkokrát zranený, dostal niekoľko vojenských vyznamenaní. V roku 1919 vstúpil do čs. armády, zúčastnil sa bojov proti Maďarsku, velil guľometnej rote a práporu, bol vyznamenaný vysokými vojenskými vyznamenaniami, aj čs. Vojnovým krížom. V čs. armáde postupoval vo vojenskej kariére v stredných veliteľských funkciách, v r. 1937 bol povýšený na majora. 1.5.1939 sa stal veliteľom delostrelectva na Hlavnom vojenskom veliteľstve, 17. mája bol povýšený na podplukovníka, a na začiatku roka 1940 na plukovníka. V septembri 1940 sa stal veliteľom 1. divízie v Trenčíne, riadil jej výcvik, prezbrojovanie a prípravu na vojnové nasadenie. Od 15.augusta velil 1.Rýchlej divízii ktorá bojovala v rámci skupiny armád Juh. Dňa 28.11.1941 sa vrátil na Slovensko a v januári 1942 ho povýšili na generála II. triedy. Na východný front sa vrátil v apríli 1942 a opäť prevzal velenie 1. Rýchlej divízie. Po vypuknutí SNP bol zajatý a prevezený do ZSSR, oskiaľ sa vrátil r. 1947. Bol súdený za zradu a kolaborantstvo a odsúdený na trest smrti zastrelením, prezident Beneš mu udelil milosť a zmiernil trest na 30 rokov vo väzení. Zomrel r. 1957 vo väzení v Leopoldove.



MORIC RUDO, PHDR., NÁRODNÝ UMELEC

(27.3.1921 Sučany - 26.11.1985  Bratislava)
pochádzal zo železničiarskej rodiny, otec Andrej, matka Jozefína, rod. Zacharová, manželka Žofia, rod. Sedláčková.
Učiteľ, spisovateľ, vydavateľ, kultúrny pracovník

Ľudovú školu navštevoval v Sučanoch, v r. 1933-37 absolvoval 4 triedy gymnázia v Martine, 1937-41 študoval na Učiteľskom ústave v Bánovciach nad Bebravou, 1947-50 absolvoval externé štúdium na Pedagogickej fakulte UK v Trnave, 1970 získal titul doktora filozofie (PhDr.). V rokoch 1941-43 bol učiteľ v Belej, 1943-44 vykonával základnú vojenskú službu, po vypuknutí SNP bojoval v povstaleckej armáde pri Strečne a Vrútkach, bol zranený, neskôr zajatý, internovaný v zajateckých táboroch v Rakúsku.
Po vojne v r. 1945-46 osvetový dôstojník, 1946-48 učiteľ v Stupave, 1950-59 vedúci odd. literatúry pre mládež vo VÚP, 1959-85 riaditeľ vydavateľstva Mladé letá v Bratislave.
Rudo Moric napísal  veľa zaujímavých knižiek pre mládež, svojím pôsobením vo vydavateľstve Mladé letá prispel k vydávaniu pekných kníh pre mládež, zastával funkcie vo vtedajších dôležitých organizáciách, bol nositeľ vysokých štátnych vyznamenaní, v r. 1984 mu  udelili titul národný umelec. V pamäti však asi zostane ako jeden z tvorcov literatúry pre deti a ako autor milého rozprávania poľovníckych príbehov uja Bohdana, horára z Kysúc, ktoré potešia ešte veľa mladých čitateľov.
Dielo: Lyžiar Martin, Žofka, Družina z Dlhej ulice, Explózia (1951), Majster pästiarskych rukavíc (1954), Z poľovníckej kapsy (1955), a iné.



KOŽUCH ONDREJ, ING.

(10.2.1911 Sučany-5.9.1944 Sp. N. Ves)
geológ, npor., povstalecký dôstojník, padol pri obrane Spišskej Novej Vsi.



SINAPIUS - HORIČKA MICHAL

(1593 Beckov - 13.10.1653 Sučany)
Otec Daniela Sinapiusa-Horčičku. V Sučanoch pôsobil  v r. 1630-1653, bol dekanom (dozorcom škôl) a seniorom. Za zásluhy dostal od zemepánov zemiansky titul (nobilis).



BURIUS JÁN

(1606 Liptovský Ján-1670 Sučany)
od r. 1654 ev. farár v Sučanoch
Dielo: preklad z češtiny do slovenčiny „Augsburské vyznanie", venoval ho turčianskemu bratstvu (seniorátu).



DOLEŽAL AUGUSTÍN

(27.3.1737 Skalica - 23.3.1802 Sučany)
Narodil sa v meštiansko-remeselníckej rodine, barokový básnik, učiteľ, kazateľ, v Sučanoch pôsobil od r. 1783 do 1802.

Vzdelanie získaval v Necpaloch, Kremnici, Banskej Bystrici, Modre, Bratislave a niekoľko rokov študoval tiež na nemeckej univerzite v Altdorfe. V roku 1762 pôsobil ako rektor v Necpaloch, v roku 1767 bol evanjelickým kazateľom v Hybiach a od roku 1783 v Sučanoch. Venoval sa písaniu príležitostných latinských básní, rozlúčkových veršov a slávnostných rečí, ale taktiež publikoval články v časopise Staré noviny literního umění. Jeho diela majú často náboženský charakter a venuje sa v nich pálčivým témam súvekej teológie (dobro a zlo vo svete, viera a nevera, božia láskavosť a trest za hriech, nerovnosť muža a ženy a iné). Jeho tvorba mala dať ľuďom niečo náročnejšie na uvažovanie, než len náboženské piesne a modlitby. Svojim dielom však najmä vyzdvihol osobnú slobodu i tvorivé úsilie o zlepšovanie podmienok ľudského života a tiež vyzdvihol mnohé problémy osvietenského človeka.
Dielo: Pamětná celému světu tragoedia(1791), veršovaná náboženská rozprava o Adamovi a Eve a ich synovi; vo svojej dobe bolo najväčšou tlačou vydanou veršovanou skladbou.



KUORKA JUR

(3.1.1811 Karlová - 3.2.1848 Sučany)
publicista, ev. farár, autor prvých dejín Sučian: Pokračujíci historia aneb pamětnosti cirkvi evanj. sučanské sepsal Jiři Kuorka S.B.K. 1844.



HODŽA ONDREJ SLAVOSLAV

(15. september 1819, Rakša - 28. júl 1888, Sučany)

Narodil sa v rodine Jána Hodžu a jeho manželky Márie, rodenej Hriankovej. Slovenský evanjelický kňaz, národnokultúrny pracovník a cirkevný hodnostár; brat národného buditeľa a jazykovedca Michala Miloslava Hodžu a otec Jána Miloslava Hodžu a slovenského politika, štátnika a publicistu Milana Hodžu.

Študoval na gymnáziu v Rožňave, evanjelickú teológiu v Bratislave a na univerzite v Halle. V roku 1841 pracoval ako zapisovateľ Ústavu a reči a literatúry českoslovanskej v Bratislave. V rokoch 1846-1848 pôsobil ako evanjelický kaplán v Liptovskom Mikuláši, v rokoch 1848-1887 ako farár v Sučanoch a od roku 1860 bol turčiansky senior. Bol aktívnym činiteľom štúrovského hnutia, v roku 1844 sa stal spoluzakladateľom spolku Tatrín, v roku 1846 sa zúčastnil schôdze evanjelický kňazov Liptova, na ktorej podpísali osvedčenie za štúrovskú slovenčinu. Bol tiež účastníkom slovenského povstania v rokoch 1848-1849, neskôr bol väznený v Martine a v Banskej Bystrici, v roku 1861 sa stal signatárom Memoranda národa slovenského a v roku 1863 bol spoluzakladateľom a členom výboru Matice slovenskej. Podporoval slovenské školy, obraňoval národné práva na cirkevnom a kultúrnom poli.



BAZOVSKÝ PAVOL

(25.1.1819 Martin - 30.5.1898 Sučany)
učiteľ, včelár, od r. 1852 v Sučanoch



GRONER ADAM JÁN

(14.12.1861 Hodruša-15.8.1899 Sučany)
zberateľ ľudových piesní, zbormajster, učiteľ, od r.1895 v Sučanoch



ŠKULTÉTY JOZEF

(26.6.1853 Potok-19.1.1948 Martin)
prozaik, literárny historik a kritik, jazykovedec, publicista, redaktor, správca Matice slovenskej, univerzitný profesor, v r. 1871-73 pomocný učiteľ v Sučanoch



HROBOŇ JÁN MILOSLAV

(13.8.1859 Liptovská Sielnica-16.6.1914 Český Těšín)
učiteľ, národopisec, osvetový pracovník, v r. 1882-83 pomocný učiteľ v Sučanoch



RUPPELDT FEDOR

(1.6.1866 L. Mikuláš-25.8.1979 Žilina)
spisovateľ, prekladateľ, ev. farár, v r.1916-1921 pôsobil v Sučanoch



JAMRIŠKA DUŠAN, PL. GŠT.

(21.9.1903 Mošovce-10.10.1979 Sučany)
vysoký povstalecký dôstojník



EUGEN LAZIŠŤAN (8.3.1917 - 6.1.2006)

uznesenie OZ z 15. 4.1999, významný fotograf, autor a spoluautor mnohých publikácií, redaktor, kultúrny pracovník.

Narodil sa 8.marca 1917 v Hriňovej, vyrastal a žil v Sučanoch. Ako fotograf začínal v Matici slovenskej. Tridsať rokov bol vedúcim redaktorom Vydavateľstva Osveta v Martine, kde založil edíciu obrazových publikácií. Pôsobil aj v Slovenskom národnom múzeu v Martine. Tu sa nemalou mierou zaslúžil o prípravu expozície Karola Plicku v Blatnici. Je zakladateľskou osobnosťou slovenskej fotografie ako autor a spoluautor takmer tridsiatich obrazových publikácií. Pri ich tvorbe nemožno nespomenúť ani úzku spoluprácu s martinskou tlačiarňou Neografia, ktorá dávala týmto dielam náročnú mieru kvality. Zomrel 6.januára 2006 v Sučanoch.



JÁN KONVIT (19.12.1922 - 30.4.2003)

uznesenie OZ z 12.12.2001 ev.a.v. farár, emeritný senior, za celoživotné dielo a prácu v prospech občanov Sučian. V roku 2008 mu bola in memoriam udelená Pamätná medaila mesta Martin a obce Sučany pri príležitosti 130.výročia narodenia Milana Hodžu.



PAVOL JAMRIŠKA (24.1.1907 - 5.7.2002)

uznesenie OZ z 27.2.2002 za dlhodobú prácu a angažovanosť vo verejných funkciách v obci Sučany.



JÁN PATRÍK (1927 - 2010)

singing robots

(Uznesením OZ 3/2011 mu bolo udelené čestné občianstvo za vzornú  reprezentáciu a propagáciu našej obce doma a v zahraničí)

Rodák zo Sučian patril medzi priekopníkov skupinovej akrobacie nadzvukových lietadiel a ako jeden z prvých pilotov v Československu prekročil rýchlosť zvuku.
Ján Patrík sa narodil 19. júna 1927 v Sučanoch, v rodine železničiara. Spolu ich bolo 6 detí. Základnú školu navštevoval v Sučanoch a po jej skončení chodil do Baťovej školy vo Svite. Tu sa popri svojom štúdiu a práci začal veľmi aktívne venovať plachtárskemu športu na bezmotorových lietadlách (vetroňoch) a zároveň sa zúčastňoval aj rôznych pretekov, v ktorých získal strieborné "C". Po ukončení nadstavbového štúdia, vstúpil v r.1949 do radov československej armády - a to k letectvu. V r.1951 absolvoval Vyššie letecké učilište v Košiciach a postupne sa vypracoval na pilota nadzvukových lietadiel. Počas svojho pôsobenia v Českej republike u stíhacieho leteckého pluku sa vďaka svojej zručnosti dostal až na funkciu veliteľa prepadovej letky. Časom zostavil "známu štvorku v leteckej akrobacii", s ktorou ako veliteľ roja vystupoval na všetkých dôležitých podujatiach. V Rusku sa zúčastňoval školení na zdokonaľovanie techniky prekonávania nadzvukovej rýchlosti. Tu stretával dnes už svetoznámeho kozmonauta Jurija Gagarina, ktorého si pamätal ako príjemného a obľúbeného človeka.
V roku 1971, po vstupe sovietskych vojsk na naše územie, bol za svoje politické názory vyhodený z armády a zakázali mu lietať. Túto situáciu znášal Patrík naozaj veľmi ťažko, keďže letectvo bolo preňho všetkým. Preto sa rozhodol, že sa s rodinou presťahuje do Martina, blízko svojich rodných Sučian. Tu sa zamestnal v Komunálnych službách na údržbe, neskôr v bývalom Bytovom podniku, kde pracoval až do odchodu na dôchodok. Do kokpitu si opäť sadol až po roku 1990.
Ján Patrík, plukovník vo výslužbe a zaslúžilý vojenský letec, nalietal za 21 rokov 2341 hodín a uskutočnil cez 5 tisíc štartov. Ako prvý zaviedol prvky vysokej pilotáže do skupinových akrobatických zostáv na tryskových lietadlách MIG, v ktorých lietal ako veliteľ v rokoch 1959-1970.



MALIAR EVER PÚČEK ( 21.12.1931, VRÚTKY)

singing robots

(Uznesením OcZ číslo 9/2011 mu bolo udelené čestné občianstvo za významné zásluhy o rozvoj kultúry v oblasti výtvarného umenia )

Vyrastal v Sučanoch, kde navštevoval aj ľudovú školu. Tu prežil aj dramatické roky druhej svetovej vojny a Slovenského národného povstania. V rokoch 1951 - 1957 študoval výtvarné umenie v Karlových varoch a na Vysokej škole umelecko-priemyslovej v Prahe. Do slovenského výtvarného umenia vstúpil v roku 1957 na prvej výstave Skupiny Mikuláša Galandu v Žiline. Patrí k významným osobnostiam kultúrneho a spoločenského života  Sučian. Od roku 1964 žije a tvorí v Bratislave. Bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov a pracoval v jeho orgánoch. Ťažiskom jeho tvorby je komorná maľba a kresba. Charakteristické sú viaceré námetovo-tematické okruhy tvorby a inšpirácií: rozprávky, folklór, zvieratká, poľné strašiaky, vtáky, hrady, mestské témy...To všetko v jedinečnej autorskej štylizácii, skladbe kolore, poetike a fantázii, hravosti a magickej pôsobnosti umenia slobodnej imaginácie, blízkej veľkým majstrom moderny, ako boli J.Miró, P.Klee, aj náš Ľudovít Fulla. Ever Púček je konštantou slovenskej výtvarnej scény už desiatky rokov. Svoje diela vystavoval aj v zahraničí ako napr.v Bulharsku, Francúzsku, Kanade, Japonsku, Brazílii, atď.